9. Čaka

Kategória: Letný cyklus archeológie 2021

S príchodom mladšej doby bronzovej sa na širokom území strednej Európy naplno presadil žiarový pohrebný rítus, zvýšila sa hustota sídlisk, začali sa budovať hradiská a v neposlednom rade sa výrazne zdokonalili technologické postupy v hrnčiarstve i vo farebnej metalurgii.

Pre obyvateľstvo žijúce v oblasti juhozápadného Slovenska sa zaužíval termín kultúrny komplex stredodunajských popolnicových polí, ktorý bol jedným z civilizačných ohnísk európskeho metalika. Vo východnej časti tohto územia, predovšetkým v priestore Podunajskej pahorkatiny v tom čase existuje tzv. čakanská kultúra (1250–1000 pred n. l.), ktorá je pomenovaná podľa monumentálnej mohyly preskúmanej pred 70 rokmi v chotári obce Čaka (okr. Levice). Tento posmrtný hlinený pomník, ktorý patril k najväčším stavbám slovenského praveku bol vybudovaný približne v období, kedy sa podľa bájí odohral legendárny konflikt – Trójska vojna.

Mohylu v Čake objavili účastníci „Archeologického týždňa v Nitrianskom Hrádku“ v lete roku 1950 juhozápadne od súčasnej obce pri dvorci zvanom Kopec. Novovekí kartografi však tento neprehliadnuteľný umelý útvar zakresľovali do svojich máp už o niekoľko storočí skôr. Išlo o samostatne stojacu mohylu situovanú na svahu sprašovej vyvýšeniny, ktorá mala ešte v polovici 20. storočia výšku približne 5 m a jej priemer dosahoval 52 m. Poveternostné vplyvy, ako i dlhodobá poľnohospodárska činnosť neúprosne prispeli k čiastočnému rozvlečeniu násypu, ktorý bol pôvodne nepochybne o pár metrov vyšší, zároveň však o niečo užší (predpokladaná výška mohyly sa najnovšie odhaduje až na asi 10 m). Zisťovací výskum v nepriaznivom zimnom počasí záveru roka 1950 započal Anton Točík (Štátny archeologický ústav v Martine), pričom v nasledujúcom roku na neho nadviazal Antonín Knor (Státní archeologický ústav v Prahe). Pomocou krížovej sondy sa zistilo, že plášť mohyly nebol nasypaný jednorazovo, ale išlo o etapovitý – azda desaťročia trvajúci – proces navršovania, ktorý nakoniec vyústil do mohyly kolosálnych rozmerov. V jej strede bola sčasti pod úroveň pôvodného terénu zapustená drevená hrobová komora, ktorá pravdepodobne už v praveku padla za obeť vykrádačom. Našťastie, pri obvode mohyly sa objavili ďalšie dva neporušené hroby, z ktorých jeden – tzv. náčelnícky hrob spôsobil vo vtedajších odborných kruhoch nevídaný rozruch. Tvorila ho priestranná pravouhlá hrobová jama s výklenkom, kde sa vo vrstve popola, uhlíkovspálených kostí našli početné, zväčša ohňom poškodené bronzové artefakty a zlomky keramickej výbavy, zrejme súpravy nádob na pitie. Militantná povaha vyzdvihnutých nálezov, ku ktorým patria dve bojové sekerky, oštep, kopijameč dokazuje, že v hrobe bol pochovaný významný náčelník – bojovník. Najmodernejšia zbraň tej doby – bronzový meč, spolu s masívnejšou sekerou a kratšou, hrubšou kopijou slúžili na kontaktný boj zblízka, zatiaľ čo menšia sekerka a s ňou ľahší a dlhší oštep boli uspôsobené na vrhanie do diaľky.

Na pohrebnú hranicu bolo mŕtve telo popredného náčelníka uložené v kompletnej výstroji pozostávajúcej z bronzového panciera, chráničov predkolenia, štítu a pravdepodobne aj koženej prilby. Ďalej sa našli zvyšky bronzovej britvy na holenie, noža a dláta na opravu zbroje. Jeho šaty zdobené plechovými nášivkami spínali dve ihlice a drôtená spona a okolo pása mal navlečený plechový opasok. V hrobe sa zistili aj bronzové zlomky z konského postroja, čo môže značiť, že nebožtíka slávnostne priviezli k žiarovisku na ceremoniálnom pohrebnom voze.

Najvýznamnejší nález z mohyly v Čake predstavuje bronzový plechový, tzv. zvonovitý pancier zostavený z prednej a zadnej polovice, ktorý bol pri ľavom boku pevne spojený nitmi. Ide o najstarší kovový pancier tohto druhu v strednej Európe nájdený priamo v hrobe. Zdá sa, že pri zhotovovaní dvojdielnych pancierov ešte doznievala technika výroby kožených exemplárov, čomu napovedajú prinitované prsné, z plechu vykrojené hviezdice a okrajové lemovanie k telu.

Unikátne artefakty z hrobu „slnečného“ bojovníka z mohyly v Čake, ako i šperky z honosného kroja dievčiny – kňažky objavené archeológom Jozefom Paulíkom (Archeologický ústav SNM v Bratislave) v roku 1974 na neďalekej súdobej mohyle v obci Dedinka sa pred pár rokmi stali inšpiráciou pre dvojicu študentov Súkromnej strednej umeleckej školy v Hodruši-Hámroch. Mladý kováč Daniel Klucha a zlatník Martin Šimek vyhotovili na základe žiarom poškodených archeologických nálezov zo spomínaných mohylových hrobov sériu originálnych replík. Vďaka ich práci môžeme dnes obdivovať precízne rekonštruované prvky mužskej výzbrojevýstroje a s nimi tiež bronzové ozdoby zo ženského slávnostného odevu spred troch tisícročí.

Od začiatku 50. rokov do konca 70. rokov minulého storočia sa výskumu mohýl čakanskej kultúry na juhozápadnom Slovensku venovala veľká pozornosť. Dôvodom bolo najmä ich priame ohrozenie kultiváciou poľnohospodárskej pôdy, ale aj pomerne ľahká identifikácia v krajine. Tieto praveké hlinené hrobky spoločensky významných ľudí sa tak odkryli napríklad v Palárikove, Kolte, Lužanoch, Cabaji-Čápore, ale aj vo Veľkých Ripňanoch a v Hájnej Novej Vsi.

3D rekonštrukcia bojovníka z mladšej doby bronzovej (© A. Arpáš, AÚ SAV v Nitre):
https://www.youtube.com/watch?v=G6tkAoSu0EM

Literatúra:
Furmánek/Veliačik/Vladár 1999 – V. Furmánek/L. Veliačik/J. Vladár: Die Bronzezeit im slowakischen Raum. Rahden/Westf. 1999, 206 s.
Knor 1952 – A. Knor: Halštatská mohyla v Čace u Želiezovců. Archeologické rozhledy IV, 1952, 388–395.
Paulík 1963 – K problematike čakanskej kultúry v Karpatskej kotline. Slovenská archeológia XI/2, 1963, 269–338.
Paulík 1971 – Mladšia doba bronzová a staršia doba železná. In: J. Tibenský (zost.): Slovensko I. - Dejiny. Bratislava 1971, 78–102.
Paulík 1974 – K významu mohýl z mladšej doby bronzovej v pravekom vývoji Slovenska. Slovenská archeológia XXII/1, 1974, 73–81.
Paulík 1993 – J. Paulík: Bronzom kované dejiny. Bratislava 1993, 192 s.
Točík 1951 – A. Balaša: Nález bronzových predmetov vo Vyškovciach nad Ipľom. Archeologické rozhledy III, 1951, 158–160.
Točík/Vladár 1971 – Prehľad bádania v problematike vývoja v dobe bronzovej. Slovenská archeológia XIX/2, 1971, 365–422.

Internetové zdroje:
Némethová 2015 – J. Némethová: Doba bronzová je späť. Vrátili ju mladí remeselníci. Publikované online 29.4.2015.
URL: https://mylevice.sme.sk/c/7773932/doba-bronzova-je-spat-vratili-ju-mladi-remeselnici.html

  • Popis :

    Čaka. Mohyla pred začatím výskumu a jej profil po prerezaní sondou (podľa Točík 1951; Knor 1952).

  • Popis :

    Čaka. Odkrývanie plášta mohyly z mladšej doby bronzovej (podľa Furmánek/Veliačik/Vladár 1999).

  • Popis :

    Čaka. Rituálna keramika a bronzové zbrane z tzv. náčelníckeho hrobu (podľa Paulík 1971).

  • Popis :

    Čaka. Bronzové zbrane deformované ohňom – sekery, kopija, oštep, meč a dlátko (podľa Točík/Vladár 1971).

  • Popis :

    Rekonštrukcie bronzovej výzbroje a panciera z Čaky a kresba bojovníka z mladšej doby bronzovej (Archív SŠUP Hodruša-Hámre; Samson J. Goetze).