Mesto Šaľa patrí na Slovensku k stredne veľkým mestám. Známe sa stalo vďaka nálezu čelovej kosti neandertálca, starej 45-60 tisíc rokov. Jej replika je uchovaná v archeologickom múzeu pri CVČ Šaľa. Prvá písomná správa o osídlení pod názvom Terra Wag sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny panonhalmského opátstva z roku 1002, vydanej uhorským kráľom Štefanom I.. Status mesta získala Šaľa v roku 1536. Priaznivá poloha, blízkosť rieky Váh, ako aj skutočnosť, že Šaľa ležala na križovatke „Českej cesty“ a cesty z Nitry smerom na Bratislavu, predurčili jej rozvoj v nasledujúcich storočiach. Dnes je vďaka spoločnosti Duslo, a. s. centrom chemického priemyslu, zachovaný zostal aj poľnohospodársky charakter.

Mesto vzniklo na sútoku riečky Žitavy a Hostianskeho potoka /Zlatnianky/ na styku troch významných geologických a geomorfologických jednotiek - pásma jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát /Tribeč/, neovulkanických pohorí vnútorných Západných Karpát /Pohronský Inovec/ a Panónskej panvy reprezentovanej Podunajskou nížinou. Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti: priemerná ročná teplota 9,46 o C, priemerne 582 mm zrážok za rok.

Staroveký región Topoľčany sa môže pochváliť bohatou históriou. Už od nepamäti tvoril prirodzenú súčasť slovenských dejín. Práve tu sa nachádza najstaršie známe jaskynné osídlenie Slovenska, práve tu sa našli prvé dôkazy použitia písma stredoeurópskych Slovanov, práve tu sa v hustých lesoch Považského Inovca ukrýva najstaršia stojaca rotunda na území Slovenska a práve tu, v tomto starobylom regióne sa nachádzalo jedno z významných mocenských centier Veľkej Moravy. Čaro regiónu je i v zdanlivo bezvýznamných kostolíkoch či kaštieľoch, ktoré vo svojich útrobách ukrývajú vzácne artefakty, akými sú napríklad bohatá zbierka Apponyovskej knižnice, či vzácne starobylé fresky a oltáre. Nemenej pútavé sú romantické ruiny hradov Oponice a Topoľčany, ktoré sa týčia ako mĺkvi strážcovia nad regiónom a ich návšteva vo vás zanechá nielen hlboký dojem, ale i mnoho príjemných spomienok.