Vinohradnícke oblasti

Kategória: Víno

Nitrianska vinohradnícka oblasť

Žiadnu zo slovenských vinohradníckych oblastí nemožno označiť za geologicky a klimaticky homogénnu, ale rôznorodosť, akou disponuje Nitrianska vinohradnícka oblasť, nenájdete v žiadnej z nich.

Zo severu je ohraničená pohorím Považský Inovec, Tribeč a Štiavnickými vrchmi. Na juhu sa rozprestiera na sprašových rovinách a pahorkatinách Podunajskej nížiny a najvýznamnejšími tokmi, ktoré ju pretínajú v severo-južnom smere, sú rieky Váh a Hron.

Ešte rozmanitejšie je podložie, na ktorom sa rodí hrozno, naviate spraše, aluviálne štrky a piesky, vápencové dolomity, íly, vápenaté konkrécie, lávové andezity, tufy zo sopečného popola a pemzy. Spolu s rozdielnymi klimatickými a mikroklimatickými podmienkami ponúka Nitrianska vinohradnícka oblasť nepreberné množstvo charakterov a štýlov vína.

Niekoľko NAJ:

Najvyššie položená vinica
Najrozmanitejšia oblasť
3. najväčšia oblasť
Pochádza odtiaľto šampión Vinalies Paris
Najväčší počet obcí v jednom rajóne

Nitrianska vinohradnícka oblasť je rozdelená do 9 vinohradníckych rajónov.

Nitriansky vinohradnícky rajón (23 obcí). Spomenúť treba predovšetkým obce Mojmírovce, Jelenec, Ladice, Ivanku pri Nitre, Nitrianske Hrnčiarovce a aj samotnú Nitru. Najvyššie položené vinice nájdeme na Zobore s prevažne vápenatým podložím, pričom zvyšnú časť rajóna tvoria pahorky a zvlnené roviny s úrodnými sprašami a ílmi. Veľmi dobre sa tu darí bielym odrodám a modrým odrodám určeným na ružové vína.


Pukanecký vinohradnícky rajón (17 obcí). Nachádza sa na východnej hranici Nitrianskej vinohradníckej oblasti, pod majestátnym Sitnom. V katastri obce Pukanec sú lokalizované najvyššie položené vinice na Slovensku. Vinič tu rastie na miestach s krásnym výhľadom aj v nadmorskej výške viac ako 500 m n. m., čo je už hranica pre horské, prípadne extrémne vína. Vysoká nadmorská výška v spojení s vulkanickými pôdami od andezitov až po tufy dáva vínam unikátnu mineralitu, pevnosť a jedinečnú sviežosť. Najkrajšie slovenské leánky majú v rodnom liste zapísaný práve Pukanecký rajón.


Radošinský vinohradnícky rajón (18 obcí). Patria sem obce Malé a Veľké Ripňany, Tesáre, Oponice, Horné Štitáre, Ludanice a ďalšie. Na severe je dominantou obec Radošina, učupená pod horami Považského Inovca. Vápencové dolomity a striedanie denných a nočných teplôt sú ideálnymi podmienkami predovšetkým pre odrodu Rulandské šedé, z ktorého sa dorába slávny Radošinský Klevner. Oblasť celkovo vyhovuje odrodám z rodiny pinotov, resp. všeobecne bielym odrodám, ktoré sa prejavujú príjemnou kyselinkou a ľahkou sviežou aromatikou.


Šintavský vinohradnícky rajón (17 obcí). Vinohrady v katastri obcí Sereď, Šintava, Šoporňa a Vinohrady nad Váhom rastú na aluviálnych pôdach prehistorického Váhu a sú ovplyvňované jeho tokom. Bábske vinohrady sú vysadené na zvetranom aktívnom vápenatom podloží, vďaka čomu dosahujú nezameniteľný sýty charakter. Na pahorkoch v okolí Veľkého Zálužia našiel svoj terroir Sauvignon a obce Rišňovce a Alekšince disponujú najväčšou hrúbkou úrodnej spraše, ktorá tu dosahuje až 30 metrov, čo je slovenský rekord.


Tekovský vinohradnícky rajón (15 obcí). Geologické zloženie je v mnohom blízke susednému Pukaneckému rajónu, no nájdeme tu aj vápence, travertín, naplaveniny Hronu a celkovo ide o teplejší rajón. K najznámejším vinárskym obciam sa radia Čajkov, Nová dedina, Krškany a Levice so svojou dominantnou odrodou, ktorou je Pesecká leánka. V oblasti sa veľmi dobre darí aj odrodám, ako je Rizling vlašský či novošľachtenec Devín. Levice a okolie zase preslávila Frankovka modrá.


Vrábeľský vinohradnícky rajón (26 obcí). Charakter je do značnej miery ovplyvnený tokom rieky Žitava a geologicky je podložie dedičstvom prehistorických riek Žitava a Nitra. Aluviálne podložie tvorené štrkom a pieskom, na ňom ílovité spraše a pod ním vápenec, sú ideálnou zložkou terroiru. Biele a ružové vína dokázali svoju kvalitu na mnohých medzinárodných súťažiach. Nedá sa nespomenúť Cabernet Sauvignon rosé 2009 z Vinodolu, šampión Vinalies Internationales Paris.


Zlatomoravecký vinohradnícky rajón (37 obcí). Zahŕňa najväčší počet obcí na Slovensku. Značná časť viníc leží na vápencoch, sprašiach a íloch. Dobre sa tu darí predovšetkým bielym odrodám na výrobu sektov.


Želiezovský vinohradnícky rajón (20 obcí). Je to najjužnejší rajón Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Vinohrady sú situované na pahorkoch v údolí rieky Hron, ktorá preteká týmto rajónom.


Žitavský vinohradnícky rajón (18 obcí). Aluviálne pôdy rieky Žitavy, naviate spraše, íl a vápenaté podložie dodávajú vínu príjemnú sviežosť, majú pritom dostatok slnečného svitu, ktorý je porovnateľný s Južnoslovenskou vinohradníckou oblasťou, ale vynikajú aj príťažlivou aromatikou.


Celková výmera viníc v Nitrianskej vinohradníckej oblasti je 2824 ha (údaj k 31. 7. 2017).
Do tucta odrôd s najväčším zastúpením vo výsadbách patria: Veltlínske zelené 711 ha, Rizling vlašský 255 ha, Müller Thurgau 240 ha, Svätovavrinecké 176 ha, Feteasca regala 150 ha, Rizling rýnsky 138 ha, Rulandské biele 133 ha, Irsai Oliver 92 ha, Cabernet Sauvignon 90 ha, Rulandské šedé 83 ha, Sauvignon 77 ha, Chardonnay 70 ha.

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť je najjužnejšia a zároveň najteplejšia vinohradnícka oblasť a mnohí odborníci ju považujú zároveň za najlepšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku. Oproti zvyšku Slovenska je tu najväčšie zastúpenie modrých odrôd, ktoré potrebujú viac slnečného svitu a tepla a majú dlhšie vegetačné obdobie.

Z juhu je ohraničená Dunajom a v severo-južnom smere ňou pretekajú rieky Váh, Hron a Ipeľ so svojimi prítokmi, ako je Nitra, Žitava či Malý Dunaj. Z geologického hľadiska a z neho vyplývajúceho charakteru vína možno rozdeliť Južnoslovenskú vinohradnícku oblasť na dve samostatné časti. Západná časť je vo veľkej miere ovplyvnená tokom Dunaja a Malého Dunaja. Vinič, ktorý je tu vysadený, sa vyznačuje vysokou úrodnosťou a je vhodný skôr na produkciu kvantitatívnych vín. Vo významnej miere sa vinič začal vysádzať na pieskoch v časoch príchodu fyloxéry na prelome 19. a 20. storočia. Fyloxéra totiž nedokáže prežiť v piesku.

Vinársky zaujímavejšia je východná časť, čo už nie je nížina, ale pahorkatina. Historicky sa hrozno pestovalo predovšetkým v tejto oblasti. Na pieskoch síce dosahuje vinič vysokú úrodnosť, ale kvalitnejšie hrozno je predsa len na kopcoch. Prirodzenou hranicou je kanalizovaný tok riečky Paríž.

Nástup vegetácie je síce rýchlejší v oblasti Malých Karpát, ale celkovo hrozno skôr dozrieva v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Na ľavom brehu riečky Paríž sú vítanou zložkou úrodné spraše, ktoré majú aj značný podiel ílovitej zložky schopnej zadržiavať vodu a zásobovať korene minerálmi. Vinič vďaka tomu netrpí stresom, pretože pôda je dobre zásobená vodou, a to aj v porovnaní so Žitným ostrovom, ktorý je zásobárňou pitnej vody.

Najteplejšími rajónmi sú Štúrovský, Strekovský a Hurbanovský rajón.Najviac cenené polohy, ktoré tvoria akési grand cru Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, sa nachádzajú v katastroch obcí Jasová, Strekov, Svodín, Gbelce a Mužla. Spoločným menovateľom vín je vyšší podiel alkoholu vďaka skorému dozrievaniu. Pri niektorých odrodách sa dá dosiahnuť pozoruhodná cukornatosť na úrovni 30 či dokonca 40 °NM. Dunajskostredský, Galantský, Hurbanovský, Komárňanský, Palárikovský, Strekovský, Šamorínsky a Štúrovský. Celková výmera viníc v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti je viac ako 4700 ha (údaj k 31.7. 2017).

Z odrôd sú dominantne zastúpené Rizling vlašský 754 ha, Veltlínske zelené 600 ha, Frankovka modrá 573 ha, Müller Thurgau 382 ha, Svätovavrinecké 354 ha, Cabernet Sauvignon 295 ha, Rizling rýnsky 218 ha, Chardonnay 142 ha, Rulandské biele 135 ha, Alibernet 123 ha, Sauvignon 102 ha a Tramín červený 93 ha.

Čoraz väčšie plochy zaberá odroda Dunaj, ale nájdeme tu aj Cabernet franc, Merlot alebo dokonca teplomilný Syrah.

Vína z Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti si svoju slávu vyslúžili predovšetkým vďaka dvom rajónom – Strekovskému a Štúrovskému.

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť sa delí celkovo na osem rajónov:

Strekovský vinohradnícky rajón (15 obcí). Ide o jednoznačne najznámejší vinohradnícky rajón v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ale aj na celom Slovensku. Nachádzajú sa tu tie najlepšie vinice a je to vlastne také slovenské grand cru. Ak trochu zovšeobecníme, patria sem vinice v katastroch obcí Belá, Čechy, Dubník, Gbelce, Jasová, Kolta, Ľubá, Rúbaň, Strekov, Svodín a Šarkan.


Štúrovský vinohradnícky rajón (16 obcí). Patrí k najteplejším rajónom. Na pomerne krátkom úseku sú tri rieky, ktoré vytvárajú makroklímu oblasti, Dunaj, Hron a Ipeľ. Štúrovský rajón je zatiaľ svojou popularitou v tieni svojho slávnejšieho suseda, ale minimálne geograficky a klimaticky je to jeden z najsľubnejších rajónov. Veď legendárny Rizling rýnsky z Mužle poznajú na celom svete.


Nasledujúcich šesť rajónov má takmer identické pôdne podmienky, nachádzajú sa na nížine, na aluviálnych pôdach, a taktiež veľmi podobné klimatické podmienky:

Dunajskostredský vinohradnícky rajón (20 obcí). Vyznačuje sa teplou klímou, úrodnými pôdami a miernou zimou. Z juhu je klíma ovplyvnená tokom rieky Dunaj.


Galantský vinohradnícky rajón (24 obcí). Najsevernejší rajón Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, preteká ním rieka Váh.


Hurbanovský rajón (16 obcí). Je to najteplejší vinohradnícky rajón západnej časti Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Jednoliata rovina Podunajskej nížiny je v oblasti obcí Bátorove Kosihy, Modrany a Mudroňovo narušená pahorkatinou stúpajúcou až do nadmorskej výšky 270 m n. m., kde viniču prospieva nadmorská výška, striedanie denných a nočných teplôt, ako aj podložie tvorené vápencami a sprašou.


Komárňanský vinohradnícky rajón (11 obcí). Sútok riek Dunaj a Váh ovplyvňuje značnú časť Komárňanského rajóna. Úrodné pôdy s dostatkom spodnej vody sú vhodné na pestovanie stolového hrozna a hrozna na výrobu nenáročných vín.


Palárikovský vinohradnícky rajón (8 obcí). Je najmenší spomedzi vinohradníckych rajónov v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Pretekajú ním rieky Váh a Nitra. Typicky teplá nížinná oblasť s úrodnou pôdou.


Šamorínsky vinohradnícky rajón (22 obcí). Tiahne sa od mestských častí na juhu Bratislavy smerom na juh po toku Dunaja.