K najlepšie prebádaným archeologickým kultúram slovenského praveku patrí maďarovská kultúra (cca 1700–1500 pred n. l.) z mladšieho úseku staršej doby bronzovej.

Prvé dokumentované pamiatky poznáme z vykopávok amatérskych bádateľov už v 60. rokoch 19. storočia v obci Maďarovce (dnes Santovka, okr. Levice), ktorá im aj neskôr prenechala svoje pomenovanie.

Odvtedy nálezy tejto kultúry s domácimi koreňmi evidujeme na vyše 200 lokalitách v rámci celého juhozápadného Slovenska, avšak najviac sa ich koncentruje v úrodnom kraji okolo dolného toku Nitry. Ľudia maďarovskej kultúry žili v dobe, ktorá bolo poznačená kolosálnou erupciou sopky na ostrove Santorini (Théra) neďaleko Kréty. Táto katastrofická udalosť spôsobila nielen zánik vyspelej minojskej kultúry, ale mala tiež citeľné dôsledky na krátkodobú zmenu celosvetovej klímy.

Eponymné nálezisko leží v intraviláne obce Santovka, presnejšie na travertínovej kope v miestnej časti Malinovec, ktorá bola z veľkej časti deštruovaná ťažbou v prvej polovici 20. storočia (poloha Travertínový lom III). Lokalita sa dlhodobo považovala za kompletne zničenú, a to až do roku 2006, keď sa na nej uskutočnila zisťovacia sondáž, ktorá priniesla sľubné výsledky. Tieto okolnosti následne viedli k realizácii systematického výskumu v úzkej spolupráci Archeologického ústavu SAV v Nitre a Katedry archeológie FiF UK v Bratislave, ktorý trval medzi rokmi 2007–2019 a viedol ho tím archeológov v zložení Jozef Bátora, Martin Bača a Peter Tóth.

Sídlisko v Santovke sa pôvodne rozprestieralo na ploche asi 0,6 ha, z ktorej sa do súčasnosti zachovala zhruba polovica. Na lokalite sa v dôsledku intenzívneho osídlenia vytvorili v priebehu staršej doby bronzovej kultúrne vrstvy dosahujúce skoro 2 m. Okrem pamiatok maďarovskej kultúry a s ňou súčasnej severopanónskej kultúry – ktoré spolu v tomto priestore koexistovali, sa v starších vrstvách zachytili aj artefakty predchádzajúcej hatvanskej kultúry prenikajúcej z územia severného Maďarska. Práve jej nositelia bolí prví, ktorí založili na travertínovej kope osadu a dômyselne ju opevnili priekopou a valom. Fortifikáciu neskôr v období maďarovsko-severopanónskej kultúry ešte rozšírili o ďalšiu predsunutú priekopu, ktorá bola zahĺbená, resp. zasekaná do travertínového podložia. Výskumom vo vrcholovej časti sídliska sa odkryli zvyšky obydlí pravouhlého pôdorysu s rozmermi asi 5 x 12 m. Pozoruhodné boli súvrstvia ich podláh, ktoré sa rysovali ako pásy udupanej hliny s hrúbkou 5–10 cm. Ich stratigrafia ukazuje, že príbytky boli po svojom zániku nanovo vybudované takmer na rovnakých miestach ako predošlé. To svedčí o stabilnom osídlení miesta, resp. snahe obyvateľov dodržiavať organizovanú vnútornú zástavbu osady. Zánik osídlenia napokon spôsobil - azda za dramatických okolností - silný požiar, ktorý vypukol niekedy na prahu strednej doby bronzovej (začiatok 15. storočia pred n. l.).

V interiéroch domov z obdobia maďarovsko-severopanónskej kultúry sa našlo neobyčajné množstvo keramického materiálu, medzi ním i celé kusy nádob určených na pitie (miestnej liečivej vody), akými boli džbány a šálky. Osobitnú skupinu tvoria precízne vyhotovené nádoby s plastickými výčnelkami a kruhovými žliabkami reprezentujúce hrnčiarstvo otomansko-füzesabonyského kultúrneho komplexu. Tie sa mohli na do Santovky dostať z oblasti Potisia ako obchodný artikel, prípadne sú výtvorom skupín prišelcov z východu, ktorí sa tu usídlili a spolunažívali s miestnou populáciou. Obživu si obyvatelia osady zabezpečovali jednak lovom vysokej zveri, ako i poľnohospodárstvom, o čom svedčia nálezy kamenných podložiek na drvenie obilia.  Silno zastúpená je štiepaná kamenná industria a tiež nástroje vyrobené z kosti a parohoviny. V rámci nich vynikajú objímky zdobené zložitým rytým geometrickým ornamentom či unikátna píšťalka skrášlená tzv. mykénskou vlnovkou. Nálezy tohto typu sa už dávnejšie našli aj na ďalších opevnených sídliskách maďarovskej kultúry, ako napríklad v Šuranoch-Nitrianskom Hrádku alebo v Malých Kosihách. Archeológovia interpretujú nápadité paralely vo výzdobe ako doklad sprostredkovaných kontaktov s civilizáciou východného Stredomoria, ktoré čiastočne ovplyvnili umelecký prejav obyvateľov severnej časti Karpatskej kotliny na sklonku staršej doby bronzovej.
Paralelne s výskumom v Santovke uskutočnili spomínané inštitúcie v rokoch 2004–2018 tiež odkrývanie súvekého výšinného sídliska v obci Rybník (okr. Levice). Osada mala strategickú polohu nad tokom Hrona v najužšej časti tzv. Slovenskej brány a bola po celom obvode chránená valom drevo-zemnej konštrukcie spevnenej kameňmi. Jej obyvatelia kontrolovali vstup komunít do horských oblastí stredného Slovenska bohatých na ložiská farebných kovov.

Výsledky vyše jednej dekády výskumu v Santovke sú aktuálne v štádiu spracovania, avšak už z predbežných správ je zrejmé, že išlo o dôležité nadregionálne kultové a náboženské centrum. Napovedá tomu špecifický charakter archeologických nálezov a rovnako aj prítomnosť liečivých termálnych prameňov, ktorých vzácnosť a blahodarné účinky si uvedomovali už vtedajší ľudia.

Literatúra:
Bátora 2013 –  J. Bátora: Eponymné nálezisko maďarovskej kultúry. In: Santovka v obrazoch. Santovka 2013, 8–11.
Bátora 2015 –  J. Bátora: Výskum na eponymnej lokalite maďarovskej kultúry v Santovke v roku 2010. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2010, 2015, 24, 25.
Bátora 2018 – J. Bátora: Slovensko v staršej dobe bronzovej. Bratislava 2018, 445 s.
Bátora/Bača 2016 – J. Bátora/M. Bača: Štvrtá výskumná sezóna na eponymnej lokalite maďarovskej kultúry v Santovke. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2011, 2016, 24, 25.
Bátora/Bača 2019 – J. Bátora/M. Bača: Siedma sezóna výskumu opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2014, 2019, 15.
Bátora/Bača/Tóth 2012 – J. Bátora/M. Bača/P. Tóth: Výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, 2017, 15–17.
Bátora et al. 2015 – J. Bátora/P. Tóth/M. Bača: Výskumy opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej vo východnej časti Podunajskej nížiny. In: J. Bátora/P. Tóth (eds): Keď bronz vystriedal meď : zborník príspevkov z XXIII. medzinárodného sympózia ‘Staršia doba bronzová v Čechách, na Morave a na Slovensku’, Levice 8.-11. októbra 2013. Nitra - Bratislava 2015, 139–156.
Nevizánsky/Prohászka 2015 – G. Nevizánsky/P. Prohászka: K počiatkom výskumu eponymnej lokality maďarovskej kultúry v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. In: J. Bartík (ed): Zborník Slovenského Národného Múzea. Archeológia Supplementum 9. Zborník na pamiatku Jozefa Paulíka – Štúdie. Bratislava 2015, 35–51.

Internetové zdroje:
Bátora 2011 – J. Bátora: Archeologický výskum v Santovke v r. 2010 (elektronický zdroj). Nitra 2010.
URL: http://archeol.sav.sk/docs_vyskumy2010/2010_santovka.pdf
Bátora 2011 – J. Bátora: Archeologický výskum v Santovke v r. 2011 (elektronický zdroj). Nitra 2011.
URL: http://archeol.sav.sk/docs_vyskumy2011/2011_santovka.pdf
Bátora/Bača/Tóth 2013 – J. Bátora/M. Bača/P. Tóth: Archeologický výskum v Santovke v r. 2013 (elektronický zdroj). Nitra 2013.
URL: http://archeol.sav.sk/docs_vyskumy2013/2013_Santovka.pdf
Bátora/Bača 2014 – J. Bátora/M. Bača: Archeologický výskum v Santovke v r. 2014 (elektronický zdroj). Nitra 2014.
URL: http://archeol.sav.sk/docs_vyskumy2014/2014_Santovka.pdf
Cigáňová 2018 – S. Cigáňová: Výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke. Publikované online 24.3.2018.
URL: https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/historia-a-archeologia/vyskum-opevneneho-sidliska-zo-starsej-doby-bronzovej-v-santovke

{joomplucat:54limit=5|columns=5}