Partnerské stránky:

 

UNSK

 

Ubytovanie na vidieku

 

Visititra

 

Slovakia travel

 

 

 Poklady kraja

 

 

Väčšina hradov je zahalená rúškom stredovekej noci. Inak na tom nie je ani zrúcanina hradu Hrušov. Dodnes je dominantou kremencového hrebeňa východných svahov Tribečského pohoria, v nadmorskej výške od 475 do cca 490 m. n. m.

Väčšina hradov je zahalená rúškom stredovekej noci. Inak na tom nie je ani zrúcanina hradu Hrušov. Dodnes je dominantou kremencového hrebeňa východných svahov Tribečského pohoria, v nadmorskej výške od 475 do cca 490 m. n. m.

Vďaka strategicky výhodnej polohe hradu jeho majitelia kontrolovali významnú horskú cestu z Požitavia na Ponitrie, a taktiež boli vizuálne spojení so susedným hradom nad Klížskym Hradišťom a hradom Gýmeš. Pôvodný, rozsahom neveľký ranogotický hrad dal postaviť známy oligarcha, Matúš Čák Trenčiansky koncom 80. rokov 13. storočia. V 14. storočí, keď sa stal kráľovským majetkom, na hrade vyrástla vysoká obranná veža. Vďaka ryžovaniu zlata v okolitých potokoch sa jeho význam zvýšil. Preto v 14. – 15. storočí sa často menili jeho vlastníci. V polovici 16. storočia sa stali jeho majiteľmi páni zo susedných Topoľčianok. Známy bojovník proti Turkom, Ján Topoľčiansky ho opevnil a prestaval v renesančnom slohu. V 17. storočí hrad prešiel do vlastníctva Rákociovcov, ktorí ho rozšírili a zmodernizovali opevnenie hradu. Napriek tomu ho v roku 1708 dobyli a vyrabovali cisárske vojská.

Z opusteného hradu zostali do dnešných čias iba ruiny, ktoré sa snažia zachrániť členovia nitrianskeho OZ LEUSTACH. S hradom je spojených niekoľko povestí, napríklad o tom, ako Alžbetu Rákociovú, ktorá vyskočila z hradnej veže, zachránili anjeli, či o tom, že hrušovský zlatý poklad strážia v útrobách hradných pivníc štyri zvieracie bytosti alebo o stratenom pastierovi, ktorý sa záhadne stratil pri jeho hľadaní v podzemí hradu.

Bližšie informácie o dejinách hradu Hrušov, jeho majiteľoch i krásach okolitej flóry a fauny nájdete na informačných tabuliach, ktoré sa nachádzajú priamo v areáli hradu.


Zdroj: Stanka Blahova - OZ LEUSTACH, Miloš Bača - Nitriansky samosprávny kraj